Už len posledné horiace listy sa držia na strome.
Sedím pod ním a snažím sa tváriť nevinne.
Mám strach priznať si chyby-musela by som prijať trest...
A ja už viac bolesti a smútku naozaj nedokážem zniesť!
Viem, urobila som veľa hlúpostí, veď sa na ne nedá zabudnúť.
Prečo ich bolo toľko, si sama často neviem spomenúť.
Možno som mala trpieť za všetko zlé, čo som kedy urobila,
vybiť klinom tú istú bolesť, čo som komusi spôsobila.
No možno mi mali len čosi pripomenúť, pred niečím ma vystríhať:
Je ľahké nenávidieť, no umením je odpúšťať...