reklama

Snežný anjel

Z nemocničnej izby pomaly vyšlo dievča. Mohlo mať sotva sedemnásť rokov, plavé vlasy jej padali na plecia a v očiach mala slzy. Tichým krokom prešla okolo svojich priateľov, ktorí spali v čakárni rozložení na nepohodlných lavičkách. V spánku ich tváre vyzerali pokojne, ešte snívali o nádeji...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Otupene schádzala širokým schodiskom a míňala pacientov v svetlomodrých županoch. Za presklenými dverami zdobenými výjavmi z rozprávok o Snehulienke či Žabom princovi, vedúcimi na detské oddelenie, sa ozýval smiech. Zahryzla si do pery. Smiech jej bol teraz vzdialený. Nechápala, ako sa niekto ešte môže smiať, keď svet práve prišiel o tak skvelého človeka ako bol on. Pre ňu bol svet odrazu čierny, ani nešikovná kresba siedmeho trpaslíka sa jej už nezdala zábavná.

"Veri?" začula za sebou šepot. Vedela, kto to je, no neotočila sa. Lukáš sa k nej opatrne priblížil a zozadu ju objal okolo pliec. Nemusel sa na nič pýtať a ona nemusela odpovedať. Slzy ligotajúce sa na jej lícach hovorili za všetko. Dokazovali prehru v krutom boji, ktorý vlastne bojoval každý z nich. Pokúsila sa mu povedať, že chce byť sama, nedokázala to však.Slová sa jej zasekli v krku, nevydala ani hláska. Oblizla si suché pery a vyhabkala:"Nechaj ma...prosím." Nebola to prosba, ale naliehanie. V tejto chvíli chcela byť len so svojimi myšlienkami a obrazmi všetkých šťastných okamihov, ktoré už ostanú len minulosťou. Pochopil. Letmo ju pobozkal na líce, jeho pery sa triasli. Potom sa skľúčený vrátil do čakárne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veronika vyšla na ulicu. Už sa zotmelo. Na tvári pocítila niečo vlhké. Prší? Nie, to je sneh! Prvý tohtoročný sniežik. Viac sa zababušila do vetrovky a opäť jej stislo srdce. Spomenula si na ich každoročné silvestrovské guľovačky. O polnoci, keď im nad hlavami žiarili tisíce farebných iskier vytvárajúcich najrôznejšie obrazce, oni sa váľali v snehu a ich krik len občas prehlušila nejaká svištiaca raketa. A práve pred necelým rokom, keď obaja robili snežných anjelov a zbytok partie si ich nevšímal, jej povedal o svojej chorobe. Nemohla tomu uveriť. Nechcela. Poznali sa od škôlky, bol ako jej brat, a vždy, keď ho potrebovala, stál pri nej. Toto predsa nie je možné! Nie je možné, aby človek, na ktorom jej tak záležalo, odrazu odišiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz kráčala mestom, ktoré bolo vianočne vyzdobené už od polovice novembra, keď z obchodov zmizli posledné halloweenske tekvice a čarodejné klobúky. Myšlienky jej výrili hlavou. Mala si to všimnúť. Mala si uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Choroba sa zhoršovala, nepomáhala ani liečba. Keď mu po chemoterapii vypadali vlasy, Veronika mu darovala šiltovku s emblémom jeho obľúbeného hokejového tímu. Takmer nikdy ju nezloži z hlavy a ak sa nejaké konzervatívne panie pohoršovali a označovali ho za skinheada a rasistu, zabával sa na tom...

Nikdy sa neprestával smiať. Zmysel pre humor bol jeho dar. Vedel rozdávať úsmev, aj keď sám práve žialil. Aj ju naučil brať život s humorom a nevzdávať sa. O rakovine hovoril ako o obyčajnom súperovi v nudnej šachovej partii. Nikdy nedal najavo, že by mal strach. Neveril, že nejaký "úbohý" nádor, ktorý je miliónkrát menší než on, ho môže zabiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola to krutá hra osudu? Veronika o tom často premýšľala, aj keď nechcela. Tie myšlienky ju prenasledovali. Musí jej najlepší priateľ zomrieť skôr, než prvý raz legálne ochutná alkohol? Stihne ešte zmaturovať? Alebo mu už zostáva len zopár dní a on odíde spolu s jesenným lístím? A hlavne chcela vedieť, prečo? Prečo on? Mladý chlapec plný optimizmu a lásky k životu , s mnohými nenaplnenými snami a sľubnou budúcnosťou má skončiť takto? Porazený nádorom, ktorý celý čas tak podceňoval.

"Veď sa liečil! Bojoval!" skríkla do ticha pouličných lámp. Zopár okoloidúcich si ju začudovane prezeralo, no jej boli ukradnutí. Momentálne jej záležalo na jedinom človeku, a ten bol teraz nenávratne preč. Rozmýšľala, koľko mu toho nestihla povedať, čo ich ešte čakalo. Čo mali pred sebou? Plánovali študovať medzinárodné vzťahy a stať sa diplomatmi. Potom by si obaja našli partnerov, on vysokú čiernovlásku a ano bruneta s modrýmo očami. Navzájom by sa navštevovali a zostali priateľmi ažili by šťastne až do... Prečo to chce niekto zmeniť?! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zastavila. Bola už v parku, naľavo sa týčil tank ako pamiatka obetiam druhej svetovej vojny. Hodila sa do tenkej snehovej prikrývky a vytvorila anjela.

Michaela Mrvová

Michaela Mrvová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem lentilky, život a všetkých mojich anjelikov!! :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu