Stále to nechápem! Nechápem, ako sa to mohlo stať, nechápem seba! Po minulom lete som si prisahala, že kvoli chalanovi už nikdy viac plakať nebudem. ...a zase je to tu! Oči mám plné sĺz, srdce roztrhané na kúsky a pošliapané... Už ani nechcem, aby sa znova dalo dohromady. Aby to neskor, niekedy, prežívalo odznova?! Aby som opäť trpela?! Nemám toho už dosť?!
Náš "vzťah" bol od začiatku iný... Ty si bol zadaný, potom nie, teraz zase si... A je koniec ... Vlastne , ono to ani nikdy nezačalo... Nemalo čo!
Sedím tu, do uší mi bije Rosenrot a...plačem. Plačem!!! Neviem, prečo! Nezaslúžiš si moje slzy! Nezaslúžil si si ani moju lásku, nezaslúžiš si, aby som sa na Teba ešte niekedy pozrela! Zničil si ma, ublížil si mi, zajal moje srdce... Vráť mi ho! Čo ešte mám urobiť, aby som Ťa dostala preč z mojich myšlienok??? Nechcem Ťa viac vidieť, nechcem s Tebou hovoriť, nechcem o Tebe snívať! Nechcem Ťa mať pri sebe, a predsa si stále tu! Nech sa pozriem kamkoľvek, si tam. Nemožem tomu zabrániť, spomienky na Teba ma prenasledujú na každom kroku! Spomínam na Tvoje dotyky, na Tvoje bozky...
Niekedy sa pristihnem pri myšlienke, či náhodou tiež na mňa nemyslíš... Či si ešte spomínaš na ten náš"vzťah"! Vieš o tom, že zajtra to bude mesiac, čo si ma prvýkrát pobozkal? Ktovie, ako by sme to oslávili! :) A potom si uvedomím, že v sebe živím len falošné nádeje... Koho som klamala?! Koho si klamal Ty?! Miluješ ju! Tak prečo si jej to urobil?! Je to Tvoja vina! Keby si jej neublížil, nebolo by teraz ublížené mne! Mohli sme byť obaja šťastní... Ty s ňou a ja zase raz sama. No aspoň bez zlomeného srdca! Bez pálivých spomienok a bez hnevu na samú seba...! ...ako som mohla urobiť takú hlúposť, hovadinu! Ako som sa mohla zamilovať?!!! Ako som mohla byť tak sprostá?!
Skutočná láska na svete nie je! Aspoň pre mňa nie... Presvedčil si ma o tom. Ty, aj tí pred Tebou. Nechcem sa už zamilovať!!! Nechcem už potom trpieť a obviňovať sa za to, že opakujem chyby z minulosti... Nechcem už plakať!!!!!!!
